2. Ako to celé začalo...

Samozrejme ideou. Dnes sa vraví, že na našej planéte už nie je -cestovateľsky- čo objavovať. Ak sa na vec dívame z hľadiska ľudstva, tak to celkom dobre môže byť pravda. Ale keď sa na to pozrieme z hľadiska jednotlivca, tak odkedy sa narodí a odkedy povedzme dospeje má nejakých pár desiatok rokov na to, aby objavoval modrý zázrak vesmíru. Určite je fajn pozrieť si o Karibiku, či Antarktíde v telke, ale ruku na srdce, nie je lepšie to zažiť? Prechodiť, prevoňať, ochutnať? Ak má náš jednotlivec ako-také podmienky, štipku šťastia, peňazí a voľna, prípadne prácu, v rámci ktorej cestuje, všetko je pripravené. Môže sa     započúvať do hlasu, ktorý pozýva, láka. Do hlasu diaľav, púští, morí, ostrovov, prímorských mestečiek, polárnych žiarí...

A tak aj ku nám tohto leta doľahol vzdialený hlas z neznámeho ostrova Thassos v Egejskom mori a volal, vábil, nedalo sa mu odolať. Nepomohlo ani zalievanie uší voskom, ani priväzovanie sa vzájomne o sťažeň. V minulosti boli možno tieto metódy účinnejšie, lebo Thassos je práve ten ostrov z gréckych bájí, na ktorý takmer zlákali Sirény neohrozeného Odysea. Čo u neho zafungovalo, to u nás našťastie nie. Naopak, lákalo nás to tam viac a viac. Začali sme si o tomto prastarom bájnom ostrove čo-to zisťovať. Najprístupnejší zdroj informácií každého druhu je, samozrejme, internet. A tak sa nám začal tento malý kúsok zeme vynárať z mora nášho nevedomia a nadobúdať jasné kontúry. Cestovanie je úžasné v tom, že už keď začínam plánovať cestu, zoznamujem sa s neznámymi končinami. Miesto sveta, o ktorom som predtým nevedela ani to, že existuje, sa mi zrazu predstavuje, vstupuje do mňa, stáva sa známou končinou. Na fotkách zisťujem, aké tam rastú rastliny, na portáli počasia klímu, na mape názvy miest, v reportážach kam sa oplatí zájsť. Skôr ako čokoľvek iné viem, čo si chcem pozrieť a aká cesta ostrova tam vedie.

A tak bolo treba pristúpiť ku praktickým otázkam.

Ďalšia kapitola